Cítievam to oddávna, napríklad aj oddnes. Tak napríklad včera. pokračovanie článku
Nemračte sa naň, aj on chce byť milovaný...Neprehliadnite jeho priehľadnú nevyhnutnosť... pokračovanie článku
Človek často rozpráva o zbytočnostiach, usadené všednosti nadúchava umelou náladou a bráni sa pravdivej nahoty lentakého tichého pôžitku, akoby mu snáď mohlo ubrať z pôvabu. pokračovanie článku
Davy volali ‘Nie!’. Zástupy môjho Ja volali presvedčivo ‘Áno!' pokračovanie článku
Ani neviem ako som prišla až tak daľeko. Alebo aj viem, no niekedy je odpoveď to najhoršie čo si otázka vyslúži. pokračovanie článku
Predtým ako som Ťa stretla, bola som melancholické blues a óda na radosť zároveň. Nosila som si so sebou padák a kotvu, len tak pre istotu. Pútnik s cieľom nájsť to, čo je to, čo hľadám...Záznam v mojom denníku 11/2001 pred ´MY´ vravel: pokračovanie článku
Bolo to akoby strašne dávno. Pred pár rokmi, deň pre Vianocami sme mali prvé rande. Priniesol mi horalku, keby som náhodou tiež mala chuť. On mal... pokračovanie článku
Mám rada čerešne. Veľmi. Sú naozaj neodolateľné, z času na čas celkom isto. Budem vyliezať po strome. Môžem však spadnúť, až to zabolí...No keď si dám rebrík, môžem aj spadnúť a aj ho môžem zlomiť. Ako vtedy v Anglicku na čerešniach. Hneď v prvý deň som zlomila obrovský rebrík a celé tri mesiace nosila indiánske meno ‘Tá, čo zlomila rebrík‘ (The one who broke the ladder). pokračovanie článku
Nedeľa. Zbledla dokonale. A človek je opäť raz trochu nekonečný... pokračovanie článku
Nakoniec som s ním išla. Tak som to cítila. Cítila som, že musím.... pokračovanie článku
Opäť som pri sebe. Neprehliadnuteľne. Už to muselo prísť. Všetko tomu nasvedčovalo. Neskutočný hlad... pokračovanie článku
Ako malí sme sa často hrávali “telefón”. Na pohľad nudesná hra ale ja som bola nadšenec…Vždy sa popri niečo odohrávalo. Bola to zábava. Je predsa nemožné, aby z toľkých telefonujúcich hláv nevzišlo niečo kreatívne alebo aspoň haluz. A teda smiech…Tak mi bolo pošuškané a tak odovzdávam aj napríklad od MS, snáď to príliš neskomolím a na konci nevzíde úplne iné slovo. A nech… pokračovanie článku
Z času na čas idem na lov.... pokračovanie článku
Prekročím tu čiaru. Zas zajtra. Zas to chcem musieť urobiť. Musím to chcieť. Viem, musím to a chcem...Tak, môžeme ďalej, poďte spievať so mnou...Na na na na na na na na na na na nau! Na na na na na na na na na na nau! Na na na na na na na na na na nau! Na na na na na na na na na na nau!..... pokračovanie článku
Tendencia byť súčasťou príbehov nesplývajúcich s esenciou skutočnej podstaty človeka sa môže zdať zničujúca. Nie je. Človek vie prežiť aj esenciálne nedorozumenia alebo aj všetko. Kontext sa potichu zachováva...Človek však nachádza aj splynutie... pokračovanie článku
Zazvonil zvonec a rozprávke je….. pokračovanie článku
Postavím si z prázdnych plechoviek namiesto slov pyramídu a kopnem. Neprecítim ich bezmocné pády. S rezervovaným pochopením si povzdychnem nad ich nedôslednou slabosťou a nepravidelne častou neschopnosťou plniť si poslanie.... pokračovanie článku
Až kam som sa to dostala! pokračovanie článku
Nevyplnené útržky dňa (kde tu minútka hop) vypĺňam pohadzovaním oka na popísané stránky SME. Prvá stránka, rýchly vhlt, čo ma čaká a neminie. Druhá a tretia – nevkusne kúsavá realita. Ach. A po prečítaní článku na prvej a tretej, veď vy viete o čom hovorím, začínam virtuálny rozhovor s dvojročným synom, ktorý práve sníval poobednajší, určite adrenalínový sen. Zatiaľ je zodpovedný len za veci ako dobre načasované upozornenie nočníkovej donášky až do zodpovedajúcich priestorov, distribúciu jogurtu len v dosahu vlastného trička, popísanie stien len po hranicu mojej príčetnosti a tak podobne. Vravím mu: „Dieťa moje najobľúbenejšie (jediné). Keď nalepíš ihriskovej Aničke do vlasov štyri žuvačky, hodíš kameň do susedovie Audi, rozdistribuuješ prášok na pranie rovomerne po celej izbičke vrátane perín a hračiek, spláchneš účet za elektrinu, pochováš chladničkové magnetky v kvetináči, maminé drobné z tajného vrecka spláchneš, presťahuješ obsah svojej izby do obývačky do poslednej ponožky, vtedy mi to URČITE POVEDZ aj keby padala omietka. Bez strachu pred sankciami a zábran. Nikdy mi neklam a nezatajuj, vymýšľaj si len z radosti a pôžitku z vlastnej fantázie. Len si pamätaj, ty najnezbednejšia moja láska, nikdy mi neklam!!!“ Uvidím (samozrejme ešte stále virtuálne) na sebe malé nevinné čistučké realitou našou (zatiaľ jedinou) nepoškodené očká a v duchu si povzdychne: “Mama, zas čítaš noviny ako keby písali o skutočnosti. Koľkokrát ti mám vravieť, ber to pre vlastné dobro ako umelecké rozprávanie alebo ako sci-fi, budeš tak kľudnejšia. Kto sa má potom pozerať na ten tvoj posmutnelý ksichtík. A teraz sa preber, ideme stavať lego a čítať maxipesa Fíka!"
Viem, že niektoré veci sa nedajú pochopiť. Chápem...Viem, že niektoré veci sa nedajú vysvetliť. Rozumiem...Viem, že niektoré veci sa raz skončia. Viem...Prečo však končia veci, ktoré pri narodení boli odsúdené k doživotnému žitiu, to nepochopím nikdy... pokračovanie článku
Nie som veľký taktik, dnes som však nemohla inak... pokračovanie článku
Sneží a ja si ráno na zastávke vydupem do pripraveného snehoplátna obrázok. pokračovanie článku
Pre toho, koho bolí, je nádej v slove zajtra.Najhoršie však je, ak potom, keď je konečne zajtra, zistí zrazu, že je to len dnešok včerajška.* pokračovanie článku
„Nikdy nie sme natoľko dospelí, aby sme nemohli mať detské sny“...Vo chvíli, keď si neviem spomenúť, koho sú to slová, viem isto, koho je to pocit. pokračovanie článku
Stála som tam sama. Nikto ho nevidel, len ja. Hneď som vedela, že tam bol len pre mňa. Čas sa zastavil. Na chvíľu. Na dlhý okamžik. Zastavili sa myšlienky a pocity, ustalo prežívanie, minulosť i budúcnosť prestali prečnievať. pokračovanie článku
Hovorte si, čo chcete. Ja to mám rada. Sex v meste!Znova a znova. Kedykoľvek. pokračovanie článku
V tichu začína mnoho príbehov. V tichu prežívania skutočnosti, ktorá je na pohľad tak vzdialená, no na pocit tak blízka, intímne osobná, burácajúca. Spočiatku sme len nevedomky prenikaní, až skončíme zamotaní do ďalšieho vlákna pavučiny príbehu v nás. pokračovanie článku
Celý deň som utekala. Bez obzretia, bez toho, aby som si uvedomovala, že mi vejú vlasy. A to je až príliš veľká rýchlosť. Pre mňa. Keď mi vejú vlasy, chcem to intenzívne precítiť. Je to pre mňa pocit slobody a zároveň pocit bezpečia, lebo viem, že mám skutočných priateľov...(„Nech ti vejú vlasy“ je od vzácneho priateľa...) pokračovanie článku
Deň sa začal o 5 ako každý deň. No a? No dobre, tak ááá. Varím si, vzhľadom na veľmi čertovsky čerstvý zvyk, kávu. Naozajstnú, nie tú rozpúšťavú šťavu. Prvý glgík, a:SLANÁ!!! Taký šok sa ťažko opisuje slovami bez chuti. Potrebovala by som extra slané kúsky.. pokračovanie článku
Áno. Som človek rád čítajúci. Tak rôzne. Sú však chvíle, kedy sa nájdem čítaná. pokračovanie článku
Bol to úspený špotrový víkend. V zdravom tele zdravý duch, v politickom tele puch. A preto aj Oni rozhodli sa prevetrať čo im ešte ostalo. pokračovanie článku
Hojdám sa, točím sa, chvíľami sa úplne zamotávam a v jednej chvíli úplne vyletím z kolotoča…Aj. pokračovanie článku
Pomaličky sa zakráda do voňavého ticha presýteného myšlienkou. 27xrok a stále je občas mladá. Hudbu musí, rada posedí s Wildom a ostatnými. Plakala pri Breaking the waves. Keď sneží spomalí. Neodolá dobrému pivu. Keď bežať tak dlho a ďaleko...
199982071
michalahudecovayahoo.com
| << < Február 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
