Michala Hudecová
Realita verzus virtualita
Nevyplnené útržky dňa (kde tu minútka hop) vypĺňam pohadzovaním oka na popísané stránky SME. Prvá stránka, rýchly vhlt, čo ma čaká a neminie. Druhá a tretia – nevkusne kúsavá realita. Ach. A po prečítaní článku na prvej a tretej, veď vy viete o čom hovorím, začínam virtuálny rozhovor s dvojročným synom, ktorý práve sníval poobednajší, určite adrenalínový sen. Zatiaľ je zodpovedný len za veci ako dobre načasované upozornenie nočníkovej donášky až do zodpovedajúcich priestorov, distribúciu jogurtu len v dosahu vlastného trička, popísanie stien len po hranicu mojej príčetnosti a tak podobne. Vravím mu: „Dieťa moje najobľúbenejšie (jediné). Keď nalepíš ihriskovej Aničke do vlasov štyri žuvačky, hodíš kameň do susedovie Audi, rozdistribuuješ prášok na pranie rovomerne po celej izbičke vrátane perín a hračiek, spláchneš účet za elektrinu, pochováš chladničkové magnetky v kvetináči, maminé drobné z tajného vrecka spláchneš, presťahuješ obsah svojej izby do obývačky do poslednej ponožky, vtedy mi to URČITE POVEDZ aj keby padala omietka. Bez strachu pred sankciami a zábran. Nikdy mi neklam a nezatajuj, vymýšľaj si len z radosti a pôžitku z vlastnej fantázie. Len si pamätaj, ty najnezbednejš
