reklama

Fragmenty slobody zo života otrokyne

Postavím si z prázdnych plechoviek namiesto slov pyramídu a kopnem. Neprecítim ich bezmocné pády. S rezervovaným pochopením si povzdychnem nad ich nedôslednou slabosťou a nepravidelne častou neschopnosťou plniť si poslanie....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (29)

Potrebujem infúziu. Som ako zblúdilý medzipriestor. Nehrkocem predvianočným nadšením, no nie som ľahostajná. Nechávam stopy bez kontúr.

Hľadám stopy. Kúsok po kúsku, nič si nenechávam ujsť, nenechávam sa ujsť.

Predvčerom. Bolo to vlastne už včera v lone predvčerajšej noci. Hral Don McLean. Starry starry night. Hĺbka. Vyjdem ešte na balkón, či predsa nepadajú. Vločky. Svetielka duše. Vidím, dnes ešte nie. Oproti vo vysokom dome je vidieť len tmu. Okrem svetla v troch oknách. Koľko okien stráži objatie? Koľko chráni intímnosť milovania? Koľko ich je príliš tesných a nedovolí dýchať? V koľkých práve bozk premostil dva svety cez oceán lásky? V jednom sa na chvíľu zasvietilo. Chuť na pohár mlieka? Prikrytie pokladu v malej postielke? Smutný pohľad na tichý telefón? Objatie únavy po práci a nedočkavej vernej rozospatej lásky, bez mejkapu a stále najkrajšej? Či len nezbedná zakázaná mlsnosť? Alebo to bolo všetko úpne inak?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To čo sa stalo samozrejmé prestávame vidieť. Rýchle kroky života zasypávajú hĺbku. Dôslenosť prirodzenosti a vernosť citu prepadli zúfalstvu z chladnej presily príklonnosti k moci a množstvu.

Vlasy nosím zopnuté. Sú príliš dlhé a vyvolávajú vo mne rešpekt z bezstarostnej línie svojho bytia a neklamnej histórie. Niekedy si ich len tak rozpustím pre koncentrovaný pocit slobody. Keď je vietor. Vejú. Vejú mi vlasy a ja sa zmietam v pôžitku z nedosiahnuteľnosti. V tej chvíli. Vždy, keď mi vejú vlasy.

Včera večer som kráčala z mesta pešo. Tri hodiny. Proti vetru a v ústrety sebe. Spievala nahlas a odovzala odkaz slobode, že už som na ceste. Smiala sa preafektovanej realite bez pokory.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zmrznuté ruky explodovali pri dotyku s horúcim dychom môjho Ja. Milovať či ľúbiť a pritom sa nezahubiť. Dnes výzva, no v detstve cesta, teda cieľ.

Aj toto mi už povedali. Tak vravím i ja. Nikdy nepochopíš ako by som ťa chcela, vedela a mohla milovať. Nikdy ti to nevysvetlim. Nebudeš to chciet počut. Čistá, krehká, nahá emócia, otrok rácia a konvencie. Aj za tú dlhú chvíľu ďakujem. Budem sa tam vracať. Pre ten pocit šťastia z toho, že som schopná, viem milovať, milovať tak ako miloval malý princ svoju ružu…

Dnes. Kráčam a padajú. Tak konečne. Všetky pocity ostanú pred bránami srdca, ostane len obnažená dokonalá intenzívne precítená radosť. Sneh. Moja celoživotná, bezmocne úpná vášeň. Infúzia. V tej chvíli túžim objať všetkých čo ľúbim. Krátke splynutie bez priestoru a času.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už len pár strán a skončím ju. Smilla vyčerpala všetky moje možnosti a schopnosti zblíženia. Úplnosť. O tom ale neskôr, ten príbeh je ešte chvíľu len môj. Cítim melanchóliu z ďaľšieho konca. Konca čo sa mi v srdci zmení na ďaľšie farebné sklíčko v mozajke mojej duše. Cez neho oko srdca zas uvidí trošku inak. Smútok a melanchóliu si človek musí zaslúžiť. Je mi teplo.

Vzala som dvojročného Lucky Boya na vianočné trhy obaliť ho v atmosfére. Dieťa už len svojou prítomnosťou oživuje detaily okolitého sveta, na prvý pohľad zvyčajného. Držíme sa za ruky a sme nenútene a láskavo vsatí do pocitu šťastia. Vidím tváre, ktoré sú prenádherné pre úsmevy, blízkosť priaťeľov, smiech a oslobodenie spontánnosti a túžby po jednoduchosti. Držanie sa za ruky. Jedna ruka netleská, dve môžu spustiť aplauz v duši. Milovanie dvoch rúk, premyslená a zároveň tak vrodená túžba. Každý sme z času na čas radi šokujúci. To všetko tam bolo. Šokujúca dokonalosť chvíle.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pustím si teraz film, čo som nahrala nedávno. Nemohla som ho pozerať, lebo som tú knihu, ten príbeh stále žila. Bolo by to čudné, pozerať príbeh skôr než ho sama prežijem. Cit slečny Smilly pre sneh. Zbohom Smilla, vitaj...

Objímam vás.

Michala Hudecová

Michala Hudecová

Bloger 
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pomaličky sa zakráda do voňavého ticha presýteného myšlienkou. 33xrok a stále je občas mladá. Hudbu musí, rada posedí s Wildom a ostatnými. Plakala pri Breaking the waves. Keď sneží spomalí. Neodolá dobrému pivu. Keď bežať tak dlho a ďaleko... Zoznam autorových rubrík:  MyshlímČítam-Cítim-ŽijemVirturtuálne rozhovoryVypadnuté z denníkaZ okna oprotiNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu