V popularite sparinga do duelu má pevné miesto aj pán náš premiér (okrem mnohých iných celebrít). Pravidelné duely spolu zvádzajú Dzurinda a Fico, Dzurinda a Rusko, Dzurinda a Mečiar, Dzurinda a všetci. Popularita disciplíny hádzanie horúceho zemiaku viny rastie každým dňom, kto si raz pinkne, nemôže odolať ďalším výzvam, výkony rastú geometrickým radom. „Tu máš zemiak viny za tento bordel, tu máš chamtivé privatizérstvo, tu máš nevysvetliteľnosť čohokoľvek čo zaváňa podvodom a obohatením, tumáš pokrytecké prezliekanie kabátov podľa počasia a kvality blata vo váľove, tu máš rodinkárstvo, tu máš nekontrolovateľný mocenský chtíč...“
Ako žiadne béčka si hráči zvolili vyzývavé podmienky hry. Ideologická lúka s možnosťou kamuflovania sa do dresu protivníka, pričom v ktoromkoľvek zákope môže číhať detektor hlúposti a dodržiavania fair-play, pod krycím názvom ficoktor. Hra to naozaj nie je obyčajná a už vôbec nie ľahká. Unavení sú najmä diváci, predávajú a miestami už aj rozdávajú či zahadzujú vstupenky, odchádzajú k iným vyvoleným programom a športom. Tupá realita je predsa len menšie zlo ako skutočná.
Ale nie len drina a zveľaďovanie tela a ducha športom. Tí Naši re(gres)prezentanti sa vo voľnom čase aj radi zahrajú. Nie infantilné premyslené šachové partie s pravidlami, logikou, pochopiteľnými dôsledkami a celkovou kultúrou hry s cieľom obyčajného pôžitku z hry. Kráľu kráľu daj vojačka, to je tá hra za milión(y)! Je to jednoduché, dôležité je nestratiť duchaprítomnosť vo chvíli prichádzajúceho protivníka, zachovať si pružné kosti, najmä chrbát, v prípade pohotovostnej alternácie tvaru. Táto hra je populárna aj preto, že ak súper prerazí domáce rady pekne sa držiace za ruk(avičk)y, nič tragické sa nestane, môže pokojne prejsť na druhú stranu, ešte mu budú aj vďačný. Veľmi obohacujúca hra.
Mediálne hyeny nie sú na športoviskách vítané, lež patriotizmus nepustí, národní reprezentanti musia predsa cítiť o(d)poru aj zdola. Veď aj pešiaci budú hrať raz svoju dôležitú úlohu. Zatialľsa ešte losuje o termín, kedy budú môcť zašrknúť čo si myslia, no je to viac menej už takmer jedno.
Šport naozaj neradno zanedbávať. Samozrejme, pre niektorých (nás so silným hlasom) sa odporúča neagresívny pasívny finančne náročný variant. Hlavne, že máme čo sledovať v televízii. Ešte podať ruky za chrbtom (politický protokol prešiel striktnou revíziou), kopanec zo zadu a môžme hrať. Morálka sama rezignovane ustupiuje, fair-play nie je v kurze, takže kopať, strkať, ničiť čo to dá, nech vyhrá väščí .... !
