reklama

Neznesiteľná ťažkosť citovej hibernácie

Zazvonil zvonec a rozprávke je…..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (37)

Silný človek. Slabý človek. Človek.

Predstavujem si, že sila do človeka preniká v detstve, keď je bezbranný a dokonale čistý. Sila človeka v nepriamej úmere k rozdielu reality a jeho detských úprimných naivných dokonalých snov, túžob a obrázkov v predstavách. Keď sú príliš vzdialené od jeho skutočného prežívania, ostane slabší. Zraniteľný. Túžiaci. Deti žijú príliš skutočne, aby mohli žiť a byť silné len z dohadov skutočnosti. Potrebujú dotyky, bozky a tiché súznenie.

Keď padajú sny a končia rozprávky, nenastáva taživý hukot. Nastane ohlušujúce ticho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Koniec naších snov, chvíľa keď zo všetkých prítomných iba my nepočujeme buchot padajúcej hliny. Na tejto skutočnosti nič nezmení ani náhodná prítomnosť niekoho hluchého. *

Som naivná, keď verím, že to pochopíš. Naivná túžba. Túživá naivita.

Prvé rande bolo utkané z náhodných bláznom-mnou režírovaných udalostí. Písal si mamine, že prídeš neskoro...Tomu sa nedá nepodľahnúť. Citeľná vzájomná láska v jednej správe. Celá vaša rodina, herbár lásky, histórie, spomienok a predstáv zajtrajška. Keď som k vám vošla, bola som doma.

Boli sme prepletení v našej odlišnosti. Samé mosty. Ľahkosť bytia.

Moje denníky z detstva tvoria mozaiku predstáv a túžob. O spriaznenosti a zblížení. O splynutí. O láske. Je pre mňa životu nebezpečné žiť bez lásky. Vraj som zlá a bezohľadná. Je ti zo mňa smutno... Odchyľujem sa od príjemnej pohodlnej šablóny správneho žitia. Lebo verím na život v láske? Tak toto bolí. Nie som koliesko v obrovskej mašinérii ´správneho žitia´. Asi. Láska...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bod zlomu. Neviem kedy. Unavujúci a oslabujúci boj za detský a správny scenár. Odchádzal si a nechával ma tak pomaly sa vzdiaľovať.

I’m not afraid of anything in this world

There’s nothing you can throw at me

That I haven’t already heard

I’m just trying to find a decent melody

A song that I can sing

In my own company…**

Sú veci, za ktoré si ťa vážim a obdivujem. Lúbivý a odovzdaný otec. Verný svojej podstate. Možno sú naše duše vymodelované tak, že cítime tieseň a tlak pri vkladaní srdca do dlaní druhého. Nie som tvoja prirodzená a beztiaža súčasť, doplnok úplnosti. Oceán medzi dvoma čo sa ľúbia je poľahky prechodný. Láska nadľahčuje, kráčajú po hladine, poletujú ako motýle.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie, nechcem ťa stratiť úplne. Ani ťa bolieť. No tak ako láska dáva ľuďom krídla ich aj odzbrojuje. Bezbranní otroci lásky. A napriek všetkému si ju dobrovoľne vyberáme ako nevyhnutného spojenca životom. Magnetická hlbočina. Neodolateľná. My skáčeme.

Od detstva sa človek snaží byť múdry, vedieť, rozumieť. Keď sa mu to konečne podarí, závistlivo spomína na časy, keď ničomu nerozumel...*

Konce. Berú a dávajú.

Tak ako verím v lásku, verím, že jej neprítomnosť dokáže ublížiť viac ako čokoľvek. Naše dieťa ľúbim dokonalou láskou. Tak dokonalou, že pri ňom vždy nachádzam zrnká dokonalosti vo vlastných dlaniach. Napĺňa ma. Vedela by som preňho zomrieť. A preto chcem a musím preňho žiť. Viem mu byť blízko, najbližšie...no len ako ja, ja sama sebou. Taká skutočná. Nahá ja. Naivná. Verím, že by to tak chcel tiež. Úsmev a plné srdce. To by chcel. Verím tomu. Je predsa kúsok mňa. Upletieme cestičku, kde sa všetci zmestíme. Vysušíme oceán a stretneme sa spolu aspoň suchou nohou. Preňho. Pre všetko, čo sme mali a čo sme. Nikdy ho nebudeš mať ani o kúsok menej. Bojím sa nepostrehnuteľne blížiť k miestu, kde sa láska kríži s nenávisťou. Stojme. Možno si myslíš, že toto, ja, všetko je nezmysel...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nočná dúha je krásny nezmysel. A pritom stačí, aby raz počas nočného dažďa vyšlo na chvíľu slnko. Nočná dúha by bola naďalej krásna, ale už nie nezmyslom. Nezmyslom by bolo slnko uprostred noci. Ale krásnym.*

Pochop a nikdy ti to nezabudnem. Pochop a neudri. Pochop a nechoď úplne. Nie koniec knihy. Nové kapitoly v nás. Už nevládzem žiť v pocite, že možno zajtra a vedieť, že zajtra je len dnešok včerajška.

Čo je a čo nie je správne? Neviem. Vieš, že som to nikdy nevedela...Len cítila.

Who’s to say where the wind will take you

Who’s to say what it is will break you

I don’t know where the wind will blow…**

Vravíš, že som chyba. Nie. Pochopíš to. Raz. Láska sa nedá poraziť. Len nájsť a stratiť. Žiť a prežiť. Je krehká. Malý Princ a jeho ruža. To je láska. Dokonalá.

You can run from love

And if it’s really love

It will find you

And catch you by the heel

But you can’t be numb to love…...**

*Václav Šuplata: Nočná dúha

**U2

Michala Hudecová

Michala Hudecová

Bloger 
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pomaličky sa zakráda do voňavého ticha presýteného myšlienkou. 33xrok a stále je občas mladá. Hudbu musí, rada posedí s Wildom a ostatnými. Plakala pri Breaking the waves. Keď sneží spomalí. Neodolá dobrému pivu. Keď bežať tak dlho a ďaleko... Zoznam autorových rubrík:  MyshlímČítam-Cítim-ŽijemVirturtuálne rozhovoryVypadnuté z denníkaZ okna oprotiNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu