Ráno vstanem a spod prachu času nevyhnutnou náhodou vyberiem Boba Marleyho na ranný (5.30 je ráno alebo medziplanetárna pletka?) výlet do práce. Ju náhodou vážne milujem...Krátka a intezívna kráska. Bob v tom čase môže nič menej len spôsobiť explóziu. Bum. Kosa z nosa a predsa...
Sun is shinin', the weather is sweet;
Make you want to move your dancin' feet..*
Svojím pohybom a neprístojným na rannú hodinu ksichtíkom spôsobujem zastávkové pohoršenie. Áaaa, veď to tiež chcete, odhoďte tie šlachovité neohybné šablóny bytia bez kúska prirodzeného talentu na príjemné žitie!
Som všímavá po niektoré dni. Keď bdiem. Pravda, nedostupná kráska, zvádza celoplošne a podmanivo pošliape každý kúsok sveta. Je zarážajúco a sympaticky dychvyrážajúca. Možno niekedy vyzerám, že vzdychnem mercy, no čiara je prekročená, Marley hrá a ja nastražený prst harmónie a pohody uchmatnem aj s celou jeho košatou históriou. Hladné dni ma infikovali asertívnou túžbou…Vymeniť život za tanec…
Detaily. Môj problém a moje riešenia. Výklad reality je zarážajúco prehľadný a preto sa v ňom nevyznám. Všímam si hercov, ako málo sa podobajú ľuďom, ktorých stvárňujú. A ľudia, úlohy, do ktorých sa prevliekajú im nesedia, nemajú talent na život na doskách. Čo s nimi, keď si z dosiek ubili svet…
Nosíme v sebe materiál na Pulitzera, plný života a fantázie, živelnosti a spontánnosti, viem, vidím to presvitať kadiaľ chodím…Tak prečo živé vystúpenia často vyznejú ako pochmúrna treťotriedka bez nádeje na čitateľnú kritiku…
"Don't worry about a thing,
'Cause every little thing gonna be all right.
Singin': "Don't worry about a thing,
'Cause every little thing gonna be all right!"*
Ja to nechcem. Prekročím…Zatancujem si a zas si kúpim jahodové žuvačky. Vezmem všetkých svojich do divadla, aby sme sa potom mohli o tom vášnivo hádať, skákať si do reči a pritom objavovať svoj “ťažký potenciál”.
Rozbehnem sa mestom objavovať emblémy tajomného spriaznenia. Radostné podskočenia mimo rytmu, rozčítané knihy na kaviarenských stoloch, výlety do vreciek za strateným kúskom minulosti alebo potúživej poslednej žuvačke, ranné rozblaživé pocity z vône jablkovo-škoricovémo čaju, velebivá obsesia príjemnou potravinovou pokladníčkou, olivy….To všetko a ešte viac. Akoby nič pozrážam všetky možné náhody do svojho príbehu. Len náhody hovoria o nás nahlas. Všetko očakávané a plánované je nemé. Nemé o nás….
Písal kiwi kamarát priezviskovo Joyce. Už to meno! Looking again at the book you sent me. Slovakia/>/> looks amazing, must visit soon….Hrdé podskočenie. La la la la la la la laaaaa….
Píše mi dávny najbližší priateľ: ..”niekedy sa pýtam, prečo sa mám tak dobre. Ochota všetko stratiť a obetovať prinesie veľkú odmenu. Život sa mi pod rukami poslušne mení a ja sa len v úžase pozerám na to, čo prináša….Opatruj sa, maj sa ako si len želáš. Pozor ale na želania, oni sa niekedy naozaj plnia….” Až nonšalantná príťažlivosť našej odlišnosti a spriaznenosti vedela rozbúravať stále vody neodbytnej všednosti…Faraway so close…Vždy…
Som veľmi, veľmi bohatá…..
When the morning gathers the rainbow,
Want you to know, I'm a rainbow, too….*
Neviem či viem presne čo som chcela a odkiaľ ale bolo to tančivé…milí priatelia.
Som presne na 50. strane Neznesiteľnej ľahkosti bytia…Unbearable lightness of being, to som vám chcela…a jahodové žuvačky…
*Bob Marley